FOTOGALÉRIA
Kávovníková škôlka
Život kávovníka sa začína v kávovníkovej škôlke. Úlohou škôlky je okrem vypestovania silných a odolných rastlín najmä ich ochrana v rannom veku pred výkyvmi klímy. Po pár týždňoch začína sadenica klíčiť. Počas prvého vývoja sa pestovatelia v škôlkach zameriavajú aj na prispôsobenie sadenice zloženiu pôdy i spôsobu starostlivosti na danej farme. Približne po 6 až 8 týždňoch začínajú vzchádzať prvé listy, ktoré sú základom zdravej rastliny. Sadenica sa stáva kávovníkom. Po roku má kávovník priemernú výšku 30 cm. Je dostatočne silný a odolný nato, aby bol premiestnený na kávovníkovú plantáž.
V Brazílii vznikol program poukazujúci na dôležitosť starostlivosti o kávovníky už od malej sadenice pod názvom Mladý farmársky učeň. Program vytvoril hlavný exportér výberových kávovníkových zŕn Capricornio Coffees a je určený najmä pre deti zamestnancov jednotlivých fariem. Cieľom programu je viesť deti od útleho veku k zodpovednosti. Mladí farmári sa vzdelávajú o klimatických podmienkach svojej krajiny, o vhodnej pôde, o sadení i samotnom pestovaní kávovníkov. Následne získané vedomosti zavádzajú do praxe práve v kávovníkových škôlkach pri starostlivosti o sadenice.
Kávovníková plantáž
Po roku sa kávovník presadí z kávovníkovej škôlky na plantáž. Kávovníkové plantáže sa nachádzajú v tropickom až subtropickom pásme medzi obratníkom Raka a Kozorožca. Sú to najmä oblasti Strednej a Južnej Ameriky, východnej a západnej Afriky i Ázie, ale aj iné zaujímavé oblasti ako Karibik, Havaj či Austrália.
Plantáže obsypané kávovníkmi najčastejšie nájdeme v nadmorskej výške okolo 800 až 1 700 metrov nad morom. Ideálne teploty v pestovateľských krajinách sú od 17 °C do 30 °C v závislosti od druhu kávovníka a odrody. Kávovníky potrebujú najmä pravidelné slnečné žiarenie a dostatočnú vlhkosť.
Na kávovníkových plantážach prevláda rovný reliéf, nachádzajúci sa na priamom slnečnom žiarení. Slnečné lúče spôsobujú rýchlejší vývin samotného kávovníka i kávovníkových čerešní, čo pri nedostatočnej starostlivosti môže spôsobiť rýchle prehnitie a znehodnotenie celej úrody. V najstarších pestovateľských krajinách ako Etiópia a India sa väčšina plantáží nachádza pod tieniacimi stromami. Tieniace rastliny vyrovnávajú teplotné rozdiely medzi dňom a nocou. Patria sem najmä banánovníky, palmy či rôzne koreniny. Vďaka svojim výškam ochránia kávovníky aj pred chladom, vetrom, no najmä pred priamym slnečným žiarením. Dozrievanie plodov je tak pomalšie.
Pôda na plantážach má zväčša červenú farbu, pretože práve červená hornina je základom na dopestovanie kvalitnej úrody. Patrí sem najmä laterit a sopečná hornina. Táto pôda svojou sypkou štruktúrou umožní kávovníkom zapustiť korene dostatočne hlboko, vďaka čomu sa zabezpečí pravidelný prísun živín. Okrem živín zohrávajú v zložení pôdy obrovskú úlohu aj minerálne látky či správne pH. Ak je pôda príliš kyslá alebo príliš zásaditá, kávovník začína odumierať.
Kávovník
Kávovník sa priraďuje k čeľadi Rubiaceae. Patrí medzi kry, ovocné dreviny. Môže dorásť až do výšky 10 metrov. Priemerný vek kávovníkov na plantážach je 25 až 30 rokov. V tomto období je zaznamenaná najväčšia produkcia, ktorá sa počas sezóny pohybuje od 400 gramov do 600 gramov zŕn z jednej rastliny. Divorastúce kávovníky môžu mať aj viac ako 100 rokov. Produkcia je však veľmi nízka. Úroda zo starších kávovníkov sa spracováva pre domáci trh alebo pre vlastnú spotrebu farmára. Kávovník rodí 1 až 2-krát do roka v závislosti od odrody kávovníka a pestovateľskej oblasti. Prvá úroda sa zbiera po 3 až 5 rokoch od presadenia kávovníka zo škôlky na plantáž.
Kvet kávovníka
Kvet kávovníka začína kvitnúť v období, keď zoslabnú prvé tropické zrážky. Vďaka maximálne nasiaknutej pôde a začínajúcim horúcim, slnečným dňom majú kvety kávovníka ideálne podmienky. Farba kvetov je snehovo-biela a vôňou pripomínajú jazmín. Kvety kvitnú približne 3 až 5 dní. Po odkvitnutí sa po 5 až 7 mesiacoch začínajú tvoriť trsy zelených plodov.
Plody kávovníka
Plody kávovníka sa nazývajú kávovníkové čerešne, ktoré počas dozrievania menia svoju farbu. Nedozreté majú farbu zelenú, ktorá sa vplyvom najmä poveternostných podmienok mení na sýtočervenú až bordovú. Bordová farba je často znakom vysokého obsahu cukornatosti, a teda prehnitia. Farba plodov sa môže líšiť aj podľa odrody. Stretnúť sa môžeme napríklad so žltými, oranžovými, ba dokonca fialovými kávovníkovými čerešňami. Vo vnútri sa nachádzajú najčastejšie dve kávovníkové zrná oproti sebe, ktoré sú chránené ďalšími piatimi časťami. Ochranné obaly nachádzajúce sa okolo zrna ho chránia pred priamym poškodením, preniknutím škodcov a nadmernou vlhkosťou.
Počas dozrievania čerešne môže nastať „chyba“ v podobe vyvinutia iba jedného kávovníkového zrna. Takéto zrno sa nazýva perlové a nachádza sa v plodoch dozretých na najvyšších častiach kávovníka. Z dôvodu vysokej cukornatosti patrí medzi najmenšie a zároveň pražiarmi najvyhľadávanejšie. Jeho prítomnosť v zmesiach kávy dodáva výslednej chuti prirodzenú sladkosť a ovocné tóny.
Druhy a odrody kávovníka
Vo svete existuje niekoľko druhov kávovníkov so špecifickými odrodami i podmienkami pestovania, ktoré sú v našich končinách menej známe. Patrí sem napríklad Coffea Liberica a Coffea Excelsa. Tieto druhy kávovníkov dorastajú do výšky až 18 metrov. Ich mohutnosť sa preniesla i do obrovských rozmerov kožovitých listov, kvetov aj samotných plodov, ktorých sfarbenie prechádza do fialových tónov. Pre ich netypické chuťové a aromatické vlastnosti je dopyt po odrodách týchto kávovníkov veľmi slabý. Intenzívna, horká, niekedy až slaná chuť, pripomínajúca niekoľko druhov syrov v jednej šálke, je pre bežných konzumentov kávy skôr neatraktívna.
Najrozšírenejšími na pestovanie i spracovanie sú odrody kávovníkov Coffea Arabica a Coffea Canephora (odroda Robusta). Oba druhy týchto kávovníkov boli a sú dlhodobo šľachtené, aby mali vyššiu úrodnosť i odolnosť voči chorobám práve z dôvodu vynikajúcich ustálených chuťových i aromatických vlastností.
Coffea Arabica
Tvorí až 65 % svetovej produkcie. Na svetovom trhu je považovaná za tzv. druh vyššieho stupňa vďaka veľmi výrazným ovocným, aciditným tónom s miernou horkosťou. Zrná sú podlhovasté a obsahujú menej olejov, čo sa prejavuje vo výslednej káve rýchlo sa strácajúcou chuťou a slabšou krémou. Pestuje sa vo vyšších nadmorských výškach a je menej odolná voči chorobám. Coffea Arabica má vyše 600 odrôd, z ktorých najznámejšie sú odrody Typica, Bourbon, ale i netypická odroda Maragogype. Posledná spomenutá odroda nepatrí medzi charakteristické odrody, pretože okrem slabšej acidity má najväčšie zrná spomedzi všetkých odrôd.
Coffea Canephora
Tvorí 30 až 35 % svetovej produkcie. Jej odrody sú charakteristické intenzívnou horkou chuťou bez náznaku acidity a výraznou arómou. Zrná sú menšie a oválnejšie. Obsahuje viac olejov a kofeínu ako odrody Coffea Arabica. Vysoký obsah olejov spôsobuje dlhotrvajúcu chuť výslednej kávy s bohatou krémou. Pestuje sa v nižších nadmorských výškach a je odolnejšia voči chorobám. Coffea Canephora má približne 300 odrôd. Medzi najznámejšie bezpochyby patrí odroda Robusta, ktorú nachádzame aj v slovenských šálkach kávy, ale i odrody ako Conillon či Old paradenia.
Odlišné vlastnosti oboch druhov sa stali dôvodom ich kríženia na plantážach i miešania v pražiarňach. Kávy, ktoré vznikli zmiešaním, označujeme za blendy. Sú to zmesi odrôd Coffea Arabica, a konkrétnej odrody druhu kávovníka Coffea Canephora, Robusta. Spojením týchto zŕn najčastejšie v pomere 80 % arabica a 20 % robusta vznikla káva s veľmi jemnou ovocnou chuťou, s prirodzenou horkosťou a s dlhotrvajúcim pocitom v ústach.
